Štatutárne Mesto Wikipédia

Po roku 1945 bolo mesto opäť rozdelené do dvoch krajín. Do roku 1918 a v rokoch 1938 až 1945 bola obec súčasťou uhorského mesta Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Obec používa pred svojim názvom pomenovanie mesto. Pri výkone samosprávy používa symboly – erb mesta, vlajku mesta, pečať mesta a mestské insígnie. Štatutárne mesto (historicky a v Rakúsku aj mesto s vlastným štatútom[1][2]) je typ mesta v Rakúsku, Česku a na Slovensku. V striebornom štíte z vysokého modrého, strieborným zvlneným brvnom preloženého trojvršia vyrastajúci zelený srdcovitý vinič, uprostred s veľkým zeleným strapcom hrozna.slovakia-bettingoffersfinder.com/betting-sites/

Štatút mesta získala v roku 1261 za kráľa Bela IV. Po Trianonskej zmluve bolo mesto rozdelené na dve časti hranicou vedúcou cez rieku Roňava. Menšia východná časť mesta, ako aj železničné trate a železničná stanica boli trianonskou komisiou pričlenené do novovznikajúceho Česko-Slovenska. Po roku 1918 novovzniknutá časť dostala názov Slovenské Nové Mesto. V rokoch 1938 až 1945 počas maďarskej okupácie južného Slovenska bolo mesto opäť spojené ako Sátoraljaújhely.

Ministerstvo Vnútra Sr

Obec možno vyhlásiť za mesto, aj keď nespĺňa podmienku počtu obyvateľov ak je to opodstatnené vzhľadom na splnenie ostatných uvedených predpokladov. Podaniu žiadosti o pridelenie postavenia mesta musí predchádzať referendum obyvateľov obce. Ak malo referendum negatívny výsledok, žiadosť o vyhlásenie obce za mesto obec nepodá. Referendum s negatívnym výsledkom bolo v minulosti napríklad v terajšom meste Gabčíkovo, kde sa obyvatelia vyjadrili proti vyhláseniu tejto obce za mesto. Na mieste terajšej obce existovala usadlosť “Sátor-alja” (Pod-stanom) od 10. Po dohode obyvateľov sa pôvodný názov obce rozšíril na Nové Mesto pod Šiatrom.